#PAGE_PARAMS# #ADS_HEAD_SCRIPTS# #MICRODATA#

Antibiotiká a indikátory kvality ich ambulantného používania na Slovensku


Antibiotics and the quality indicators for outpatient antibiotic use in Slovakia

The aims of this study was to compare the data on the consumption of antibiotics in the outpatient care sector for Slovakia from 2019 to 2020 and to calculate quality indicators for outpatient antibiotic use. The data source on the consumption of antibiotics (ATC group J01), is the sales data from the NCZI. The main indicator describing the consumption of antibacterials for systemic use is the number of DDDs per 1000 inhabitants per day (DID). The data released by the European Centre for Disease Protection were used as the source for antibiotic consumption for 2019. The most frequently consumed antibacterials for systemic use in the outpatient care sector in 2020 were other beta-lactam antibacterials (J01D); macrolides, lincosamides and streptogramins (J01); and betalactam antibacterials, penicillins (J01C), with the levels of 3.30 DID, 3.30 DID and 3.27 DID, respectively. Consumption levels of 1.66 DID for tetracyclines (J01A), 1.14 DID for quinolone antibacterials (J01M), 0.41 DID for sulfonamides and trimethoprim (J01E), 0.07 DID for other antibacterials (J01X), and 0.01 DID for other antibiotics (J01B, J01G and J01R combined) can be seen. Overall, antibiotic consumption in the outpatient care sector did significantly change in Slovakia from 2019 to 2020 as a result of the COVID-19 pandemic.

Keywords:

Slovakia – antibiotic consumption – Defined Daily Dose – quality indicators


Autoři: Tomáš Tesař;  Lucia Masaryková;  Slávka Porubcová;  Monika Čičová;  Miloš Okša;  Kristína Malíková;  Ubica Lehocká
Vyšlo v časopise: Čes. slov. Farm., 2021; 70, 199-205
Kategorie: Původní práce
doi: https://doi.org/https://doi.org/10.5817/CSF2021-6-199

Souhrn

Cieľom práce bolo vyhodnotiť spotrebu antibiotík v  sektore ambulantnej starostlivosti na Slovensku v  roku 2020 v  porovnaní s  rokom 2019 a  vypočítať ukazovatele kvality ambulantného používania antibiotík v  sledovanom období. Zdrojom informácií za rok 2020 o  spotrebe antibiotík (ATC skupina J01) sú údaje o výdaji liekov, ktoré boli čerpané z NCZI. Hlavným ukazovateľom popisujúcim spotrebu antibakteriálnych liečiv na systémové použitie je počet DDD na 1000 obyvateľov za deň (DID). Ako zdroj spotreby antibiotík boli za rok 2019 použité údaje z Európskeho systému dohľadu, ktorý poskytlo Slovensko a vydalo ho Európske centrum pre ochranu pred chorobami. Najčastejšie užívanými antibakteriálnymi liečivami na systémové použitie v  ambulantnej starostlivosti v  roku 2020 boli iné betalaktámové antibiotiká (J01D), makrolidy, linkozamidy a  streptogramíny (J01) a  betalaktámové antibiotiká, penicilíny (J01C), s  hladinami 3,30 DID, 3,30 DID a  3,27 DID, v  uvedenom poradí. Pozorovali sme úrovne spotreby 1,66 DID pre tetracyklíny (J01A), 1,14 DID pre chinolónové antibiotiká (J01M), 0,41 DID pre sulfónamidy a trimetoprim (J01E), 0,07 DID pre iné antibakteriálne liečivá (J01X) a 0,01 DID pre ostatné antibiotiká (J01B, J01G a  J01R kombinácie). Celkovo sa spotreba antibiotík v  sektore ambulantnej starostlivosti na Slovensku počas pandémie COVID-19 v roku 2020 v porovnaní s rokom 2019 výrazne zmenila.

Klíčová slova:

Slovensko – spotreba antibiotík – definovaná denná dávka – indikátory kvality

Úvod

Spotreba antibiotík na Slovensku je výrazne vyššia ako vo viacerých členských štátoch EÚ1). Vysoká spotreba antibiotík a zneužívanie antibakteriálnych liečiv na systémové použitie prispieva k  antimikrobiálnej rezistencii, čo vedie k zlyhaniu farmakoterapie, zvýšeným finančným výdavkom na systém zdravotnej starostlivosti a zvýšenému riziku úmrtnosti2). Zvýšenie antimikrobiálnej rezistencie je závažným problémom verejného zdravia, ktorý si vyžaduje naliehavé opatrenia, pretože antimikrobiálna rezistencia sa stáva globálnou hrozbou3, 4). Validované informácie o spotrebe antibiotík sú kľúčové pre boj s problémami verejného zdravia spojenými s  antimikrobiálnou rezistenciou5). V  roku 2001 bola spustená medzinárodná sieť monitorovacích systémov s  názvom Európsky projekt dohľadu nad antimikrobiálnou spotrebou6). Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) je od roku 2011 zodpovedné za koordináciu zberu údajov o spotrebe antibiotík z krajín EÚ/EHP ako Európska sieť pre dohľad nad antimikrobiálnou spotrebou (ESAC-Net)7). Túto úlohu ECDC podporuje rozhodnutie Európskeho parlamentu a  Rady č. 1082/2013/EÚ o  závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia8). Štruktúra spotreby antibiotík v roku 2020 bola zásadne ovplyvnená aj rozšírením infekcie SARS-CoV-2 a  rozhodnutiami prijatými v  rámci verejného zdravotníctva v  Slovenskej republike. Slovensko sa stalo prvou krajinou na svete, ktorá v roku 2020 použila antigénové testy v snahe zamerať sa na celú populáciu s cieľom identifikovať infekcie SARS-CoV-29). Počas jedného víkendu na Slovensku bolo testovaných celkovo 3,6 milióna ľudí z  odhadovaných 4 miliónov cieľovej dospelej populácie antigénovými testami z  hľadiska analýzy šírenia SARS-CoV-2; existovali však pochybnosti o  efektívnosti tohto prístupu na verejné zdravie na Slovensku10, 11). Niektoré typy antibakteriálnych liečiv na systémové použitie sa preskribovali na prevenciu a liečbu bakteriálnych koinfekcií a sekundárnej bakteriálnej infekcie u pacientov so SARS-CoV-212).

Štúdia je zameraná na vyhodnotenie spotreby antibiotík v  sektore ambulantnej starostlivosti na Slovensku v  roku 2020 v  porovnaní s  rokom 2019 a  vypočítanie ukazovateľov kvality ambulantného používania antibiotík v sledovanom období.

Materiál a metodika

Zdrojom informácií za rok 2020 o  spotrebe antibiotík, t. j. antibakteriálnych liečiv na systémové použitie (ATC skupina J01), sú údaje o výdaji liekov s uvedením množstva v baleniach, ktoré boli čerpané z  Národného centra zdravotníckych informácií. Údaje o  počte definovaných denných dávok pre jednotlivé balenia liekov boli zabezpečené z  aplikácie Spotreba MCR, ktorá čerpá údaje  o  spotrebe liekov zo Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv. Štátny ústav pre kontrolu liečiv zastupuje slovenský národný orgán v  oblasti humánnej farmácie13), databáza nie je verejne prístupná14). Národné centrum zdravotníckych informácií je zodpovedné za poskytovanie údajov v oblasti zdravotnej štatistiky15). Databáza Národného centra zdravotníckych informácií je bezplatná a  verejne prístupná. Na rozdelenie antimikrobiálnych liečiv do skupín sa používa klasifikačný systém WHO Anatomical Therapeutic Chemical (ATC). Podľa WHO16) „Definovaná denná dávka (DDD) je predpokladaná priemerná udržiavacia dávka za deň pre liek používaný u dospelých v  hlavnej indikácii.“ Štúdia použila index ATC/DDD 2021. Systém ATC/DDD má plniť úlohu nástroja na monitorovanie utilizácie liekov a  pre výskum. Štúdia sa zamerala na spotrebu antibakteriálnych liečiv na systémové použitie v sektore ambulantnej starostlivosti. Hlavným ukazovateľom popisujúcim spotrebu antibiotík v skupinách ATC-3 je počet DDD na 1000 obyvateľov za deň (DID). Vybrané skupiny antibiotík boli analyzované na úrovni skupín ATC-4. Denominátora na úrovni 5 457 873 obyvateľov na výpočet hodnôt DDD na 1000 obyvateľov a  deň poskytol Eurostat. Okrem toho sme vypočítali ukazovatele kvality pre ambulantné používanie antibiotík, ako ich navrhuje Coenen17), aby sme lepšie popísali vzorce predpisovania antibiotík na Slovensku. Ako zdroj spotreby antibiotík za rok 2019 slúžili údaje z Európskeho systému dohľadu (TESSy), ktorý poskytlo Slovensko a zverejnilo ho ECDC18).

Výsledky

Prehľad spotreby antibiotík na úrovni skupín ATC-3 v sektore ambulantnej starostlivosti vyjadrenej v  DDD na 1000 obyvateľov za deň ukazuje tabuľka 1. Môžeme vidieť pokles o  32,44  %, pokiaľ ide o  spotrebu betalaktámových antibiotík, penicilínov (J01C) na Slovensku v  roku 2020 v  porovnaní s  rokom 2019. Z  našej analýzy vyplýva pokles o 32,10 %, pokiaľ ide o spotrebu iných betalaktámových antibiotík (J01D) v sledovanom období. Používanie makrolidov, linkozamidov a streptogramínov (J01F) na Slovensku sa v roku 2020 znížilo o 27,95 % v porovnaní s rokom 2019. Spotreba chinolónových antibiotík (J01M) sa na Slovensku v roku 2020 znížila o 22,45 % v porovnaní s rokom 2019. V sledovanom období sa spotreba mierne znížila u tetracyklínov (J01A) o 1,19 % a sulfónamidov a trimetoprimu (J01E) o  10,87  %. V  rokoch 2019 a  2020 môžeme na Slovensku vidieť nezmenenú ročnú spotrebu v súvislosti s používaním ostatných antibiotík (J01X, J01B, J01G a J01R).

Tab. 1. Antibakteriálne liečivá pre systémové použitie (ATC J01)
Antibakteriálne liečivá pre systémové použitie (ATC J01)

Bližšie sme analyzovali zloženie betalaktámových antibakteriálnych liečiv, penicilínov (J01C), iných betalaktámových antibakteriálnych liečiv (J01D) a  makrolidov, linkozamidov a  streptogramínov (J01F) na úrovni skupín ATC-4.

Prehľad uvedený v  tabuľke 2 poskytuje obraz o spotrebe betalaktámových antibiotík, penicilínov a ich zloženia na úrovni skupín ATC-4 v sektore ambulantnej starostlivosti vyjadrenej v  DDD na 1000 obyvateľov za deň.

Tab. 2. Betalaktámové antibiotiká, penicilíny (ATC skupina J01C)
Betalaktámové antibiotiká, penicilíny (ATC skupina J01C)

Môžeme vidieť pokles o 30,59 %, pokiaľ ide o spotrebu kombinácie penicilínov vrátane inhibítorov betalaktamázy (J01CR) na Slovensku v roku 2020 v porovnaní s rokom 2019. Z našej analýzy vyplýva pokles o 38,20 %, pokiaľ ide o spotrebu penicilínov citlivých na betalaktamázy (J01CE) v  sledovanom období. Používanie širokospektrálnych penicilínov (J01CA) na Slovensku sa v  roku 2020 znížilo o 35,71 % v porovnaní s rokom 2019.

Prehľad uvedený v tabuľke 3 poskytuje obraz spotreby iných betalaktámových antibakteriálnych liečiv a ich zloženia na úrovni skupín ATC-4 v sektore ambulantnej starostlivosti, vyjadrenej v DDD na 1000 obyvateľov za deň.

Tab. 3. Iné betalaktámové antibiotiká (ATC skupina J01D)
Iné betalaktámové antibiotiká (ATC skupina J01D)

Môžeme vidieť pokles o 32,46 %, pokiaľ ide o spotrebu cefalosporínov druhej generácie (J01DC) na Slovensku v  roku 2020 v  porovnaní s  rokom 2019. Z našej analýzy vyplýva pokles o 27,38 %, pokiaľ ide o spotrebu cefalosporínov tretej generácie (J01DD) v sledovanom období. Používanie cefalosporínov 1. generácie (J01DB) na Slovensku sa v roku 2020 znížilo o 40,00 % v porovnaní s rokom 2019.

Prehľad uvedený v  tabuľke 4 poskytuje obraz o spotrebe makrolidov, linkozamidov a streptogramínov (MLS) a  ich zloženia na úrovni skupín ATC4 v  sektore ambulantnej starostlivosti vyjadrenej v DDD na 1 000 obyvateľov denne.

Tab. 4. Makrolidy, linkozamíny a streptogramíny (ATC skupina J01F)
Makrolidy, linkozamíny a streptogramíny (ATC skupina J01F)

Môžeme vidieť pokles o 30,62 %, pokiaľ ide o spotrebu makrolidov (J01FA) na Slovensku v roku 2020 v porovnaní s rokom 2019. Z našej analýzy vyplýva pokles o 7,55 %, pokiaľ ide o spotrebu linkozamidov (J01FF) v sledovanom období.

Spotreba antibiotík na systémové použitie sa v  sektore ambulantnej starostlivosti na Slovensku v roku 2020 znížila o 26,71 % oproti roku 2019. Ukazovatele kvality pre ambulantné používanie antibiotík, ktoré lepšie opisujú slovenské vzorce predpisovania antibiotík sú uvedené v tabuľkách 5, 6 a 7.

Tab. 5. Ukazovatele kvality súvisiace so spotrebou antibiotík v sektore ambulantnej starostlivosti
Ukazovatele kvality súvisiace so spotrebou antibiotík v sektore ambulantnej starostlivosti

Tab. 6. Ukazovatele kvality súvisiace s relatívnou spotrebou antibiotík v sektore ambulantnej starostlivosti
Ukazovatele kvality súvisiace s relatívnou spotrebou antibiotík v sektore ambulantnej starostlivosti

Tab. 7. Ukazovatele kvality súvisiace so spotrebou širokospektrálnych a úzkospektrálnych antibiotík v sektore ambulantnej starostlivosti
Ukazovatele kvality súvisiace so spotrebou širokospektrálnych a úzkospektrálnych antibiotík v sektore ambulantnej
starostlivosti

Diskusia

Na základe našich výsledkov je možné konštatovať, že spotreba antibiotík na systémové použitie sa v  sektore ambulantnej starostlivosti na Slovensku v roku 2020 znížila o 26,71 % oproti roku 2019. Medzinárodná štúdia19), ktorá popisuje trend spotreby antibiotík v sektore ambulantnej starostlivosti v 30 krajinách EÚ/EHP vrátane Slovenska, poukazuje na pokles spotreby antibiotík na Slovensku, čo je v súlade s výsledkom našej štúdie.

Môžeme vidieť pokles o 32,44 %, pokiaľ ide o spotrebu betalaktámových antibiotík, penicilínov (J01C) na Slovensku v roku 2020 v porovnaní s rokom 2019. Medzinárodná štúdia19), ktorá taktiež analyzuje spotrebu penicilínov20), potvrdzuje naše závery o  poklese spotreby betalaktámových antibiotík, penicilínov (J01C) v sektore ambulantnej starostlivosti na Slovensku. Iné betalaktámové antibiotiká (J01D) sa však stali veľmi podobne predpisovanou skupinou antibiotík ako betalaktámové antibiotiká, penicilíny (J01C) z hľadiska DDD v rokoch 2019 a 2020 na Slovensku. Z  našej analýzy vyplýva pokles o  32,10  %, pokiaľ ide o spotrebu iných betalaktámových antibiotík (J01D) v  sledovanom období. Podľa štúdie Versportena et al., zameranej na spotrebu cefalosporínov možno vidieť posun smerom k  častejšiemu predpisovaniu široko spektrálnych cefalosporínov v  sektore ambulantnej starostlivosti aj v krajinách EÚ/EHP21).

Používanie makrolidov, linkozamidov a  streptogramínov (J01F) sa na Slovensku v roku 2020 znížilo o  27,95  % v  porovnaní s  rokom 2019. Tento trend je v  súlade s  výsledkom medzinárodnej štúdie Adriaenssensa et al., opisujúcej trend spotreby MLS v  sektore ambulantnej starostlivosti, ktorá v  roku 2017 zaznamenala nižšiu spotrebu makrolidov, linkozamidov a  streptogramínov ako v  roku 2009 vo viac ako polovici krajín EÚ/EHP22).

Spotreba chinolónových antibiotík (J01M) sa na Slovensku v roku 2020 znížila o 22,45 % v porovnaní s rokom 2019. Podľa medzinárodnej štúdie nárast spotreby chinolónových antibiotík (J01M) medzi posledným štvrťrokom 2001 a  tretím štvrťrokom 2010 bol na Slovensku výrazne vyšší, ako je priemer krajín EÚ/EHP23).

V sledovanom období sa spotreba mierne znížila u tetracyklínov (J01A) o 1,19 % a sulfónamidov a trimetoprimu (J01E) o 10,87 %. Tento trend je v súlade so štúdiou Versportena et al., ktorá poukazuje na trend spotreby tetracyklínov, sulfónamidov a  trimetoprimu. Podľa tejto štúdie sa v  krajinách EÚ/ EAA spotreba tetracyklínov, sulfónamidov a  trimetoprimu po roku 2006 v priemere významne nezmenila24).

V rokoch 2019 a 2020 môžeme na Slovensku vidieť stabilizovanú ročnú spotrebu na úrovni 0,07 DID v  súvislosti s  používaním iných antibiotík (J01X). Podľa medzinárodnej štúdie Versportena et al. sa priemerná spotreba v  krajinách EÚ/EHP v  rokoch 1997 – 2017 významne nezmenila, ale medzi analyzovanými krajinami existujú veľké rozdiely24). Je potrebné zdôrazniť, že v  slovenskom zozname uhrádzaných liekov z verejného zdravotného poistenia nie sú zastúpené deriváty nitrofuránu, preto je možné vidieť absenciu spotreby tejto skupiny antibiotík na systémové použitie, čo je v súlade s výsledkom publikovanej štúdie.

Ukazovatele kvality ambulantného používania antibiotík slúžia na poskytnutie cenných údajov o vhodnosti spotreby antibiotík17).

V štúdii Adriaenssensa et al., ktorá opisuje hodnotenie kvality spotreby antibiotík, je zrejmé, že kvalita spotreby antibiotík sa v rokoch 2009 – 2017 zhoršila, najmä v  krajinách južnej a  východnej Európy25). Podobnú situáciu je možné vidieť aj na Slovensku. Slovensku sa čiastočne darí znižovať spotrebu antibiotík, ale existuje značný priestor na zlepšenie, najmä pokiaľ ide o spotrebu širokospektrálnych antibiotík.

Pomer spotreby širokospektrálnych (J01 (CR+ DC+DD+(F-FA01)) k  spotrebe úzko spektrálnych penicilínov, cefalosporínov a  makrolidov (J01 (CE+DB+FA01)) vzrástol z  11,62 v  roku 2019 na 13,38 v roku 2020.

Limitácie štúdie

Definovaná denná dávka predstavuje technickú porovnávaciu jednotku vyjadrenú váhovým množstvom liečiva, ktorá sa rovná približne priemernej terapeutickej dennej dávke liečiva pre dospelého človeka. Z  uvedeného dôvodu sa nepovažuje za vhodnú jednotku na hodnotenie spotreby liekov u detí. V prípade dlhodobejšej analýzy je potrebné do metodiky začleniť nové ATC kódy, zmeny ATC, aktualizácie DDD a prideľovanie definovaných denných dávok pre kombinované produkty. Je pravdepodobné, že medzi dôvody významných zmien v spotrebe antibiotík v sektore ambulantnej starostlivosti na Slovensku v roku 2020 patril koncept sociálneho dištancovania a obmedzenie pohybu, ktoré boli implementované ako prevencia nefarmaceutických infekcií na zníženie kontaktu medzi tými, ktorí sú infikovaní, a tými, ktorí nie sú. Ostatné opatrenia implementované počas pandémie COVID-19 v roku 2020 v  rámci systému zdravotnej starostlivosti na Slovensku pravdepodobne tiež zohrali dôležitú úlohu pri ovplyvňovaní spotreby antibakteriálnych liečiv na systémové použitie a  v  dôsledku toho aj súvisiacich ukazovateľoch kvality pri ambulantnom používaní antibiotík.

Záver

Celkovo sa spotreba antibiotík v sektore ambulantnej starostlivosti na Slovensku počas pandémie COVID-19 v  roku 2020 v  porovnaní s  rokom 2019 výrazne zmenila. Vypočítané ukazovatele kvality ambulantného používania antibiotík poskytujú dôležité informácie pre antibiotickú politiku na Slovensku. Údaje o  spotrebe antibiotík v  sektore ambulantnej starostlivosti za rok 2020 boli nahlásené do siete European Surveillance of Antimicrobial Consumption Network, ktorá je celoeurópskou sieťou národných systémov dohľadu poskytujúcich európske referenčné údaje o  spotrebe antimikrobiálnych liečiv26, 27).

Disclaimer

TT je zodpovedný za nahlasovanie údajov o spotrebe antimikrobiálnych liečiv v  európskom systéme dohľadu TESSy za Slovensko.

„The views and opinions of the authors expressed herein do not necessarily state or reflect those of ECDC. The accuracy of the authors’ statistical analysis and the findings they report are not the responsibility of ECDC. ECDC is not responsible for conclusions or opinions drawn from the data provided. ECDC is not responsible for the correctness of the data and for data management, data merging and data collation after provision of the data. ECDC shall not be held liable for improper or incorrect use of the data“.

Výskum bol podporený prostredníctvom APVV-18- 0425 „Entry and competition in regulated markets: evidence from Slovak pharmacy market“

Konflikt záujmov: žiadny.

Došlo 14. září 2021
Přijato 4. listopadu 2021

doc. PharmDr. Tomáš Tesař, PhD., MPH, MBA, L. Masaryková, Ľ. Lehocká, S. Porubcová,  M. Čičová
Katedra organizácie a riadenia farmácie
Farmaceutická fakulta, Univerzita Komenského
Odbojárov 10, 832 32 Bratislava, Slovenská republika
e-mail: tesar@fpharm.uniba.sk

M. Okša, K. Malíková
Ústav farmakológie a klinickej farmakológie
Lekárska fakulta, Univerzita Komenského, Bratislava, Slovenská republika


Zdroje
  1. Robertson J., Vlahović-Palčevski V., Iwamoto K., Högberg L. D., Godman B., Monnet D. L., et al. Variations in the consumption of antimicrobial medicines in the European region, 2014–2018: findings and implications from ESAC-Net and WHO Europe. Front. Pharmacol. 2021; 12, 639207.  doi: 10.3389/ fphar.2021.639207
  2. French G. L. Clinical impact and relevance of antibiotic resistance. Adv. Drug Deliv. Rev. 2005; 57, 1514–1527.
  3. Prestinaci F., Pezzotti P., Pantosti A. Antimicrobial resistance: a  global multifaceted phenomenon. Pathog. Glob. Health 2015; 109, 309–318. doi: 10.1179/2047773215Y.0000000030
  4. Jinks T., Lee N., Sharland M., Rex J., Gertler N., Diver M., et al. A  time for action: antimicrobial resistance needs global response. Bull. World Health Organ. 2016; 94, 558A–558A. doi: 10.2471/ BLT.16.181743
  5. Robertson J., Iwamoto K., Hoxha I., Ghazaryan L., Abilova V., Cvijanovic A., et al. Antimicrobial Medicines Consumption in Eastern Europe and Central Asia – An Updated Cross-National Study and Assessment of Quantitative Metrics for Policy Action. Front. Pharmacol. 2019; 9, 1156. doi: 10.3389/ fphar.2018.01156
  6. Vander Stichele R. H., Elseviers M. M., Ferech M., Blot S., Goossens H. ESAC Project Group. European surveillance of antimicrobial consumption (ESAC): data collection performance and methodological approach. Br. J. Clin. Pharmacol. 2004; 58, 419–428. doi: 10.1111/j.1365-2125.2004.02164.x
  7. European Centre for Disease Prevention and Control. European Surveillance of Antimicrobial Consumption Network (ESAC-Net). https://www.ecdc.europa. eu/en/about-ecdc (31. 5. 2021).
  8. The European parliament and the Council of the European Union. DECISION No 1082/2013/EU OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL of 22 October 2013. Off. J. Eur. Union 2013; 293, 1–15.
  9. Pavelka M., van-Zandvoort K., Abbott S., Sherratt K., Majdan M. CMMID COVID-19 working group, et al. The impact of population-wide rapid antigen testing on SARS-CoV-2 prevalence in Slovakia. medRxiv. 2020; doi: 10.1101/2020.12.02.20240648
  10. Holt E. Slovakia to test all adults for SARS-CoV-2. Lancet 2020; 396, 1386–1387.
  11. Frnda J., Durica M. On Pilot Massive COVID-19 Testing by Antigen Tests in Europe. Case Study: Slovakia. Infect. Dis. Rep. 2021; 13, 45–57. doi: 10.3390/ idr13010007
  12. Mirzaei R., Goodarzi P., Asadi M., Soltani A., Aljanabi H. A. A., Jeda A. S., et al. Bacterial co-infections with SARS-CoV-2. IUBMB Life 2020; 72, 2097–2111. doi: 10.1002/iub.2356
  13. Štátny ústav pre kontrolu liečiv. https://www.sukl.sk/ hlavna-stranka/slovenska-verzia/o-nas?page_id=92 (31. 5. 2021).
  14. MCR Spotreba liekov na Slovensku. https://www.mcr. sk/spotreba-liekov-na-slovensku/ (31. 5. 2021).
  15. Národné centrum zdravotníckych informácií. http:// www.nczisk.sk/en/Pages/default.aspx (31. 5. 2021).
  16. WHO collaborating centre for drug statistics methodology. ATC Classification index with DDDs. https://www. whocc.no/atc_ddd_index/ (31. 5. 2021).
  17. Coenen S., Ferech M., Haaijer-Ruskamp F. M., et al. European Surveillance of Antimicrobial Consumption (ESAC): quality indicators for outpatient antibiotic use in Europe. Qual. Saf. Health Care 2007; 16, 440– 445.
  18. European Centre for Disease Prevention and Control. The European Surveillance System (TESSy). https:// www.ecdc.europa.eu/en/publications-data/european-surveillance-system-tessy (31. 5. 2021).
  19. Bruyndonckx R., Adriaenssens N., Versporten A., Hens N., Monnet D. L., Molenberghs G., et al. Consumption of antibiotics in the community, European Union/European Economic Area, 1997–2017. J. Antimicrob. Chemother. 2021; 76(Suppl 2), ii7–ii13. doi: 10.1093/jac/dkab172
  20. Bruyndonckx R., Adriaenssens N., Hens N., Versporten A., Monnet D.L., Molenberghs G., et al. Consumption of penicillins in the community, European Union/European Economic Area, 1997–2017. J. Antimicrob. Chemother. 2021; 76(Suppl 2), ii14–ii21. doi: 10.1093/jac/dkab173
  21. Versporten A., Bruyndonckx R., Adriaenssens N., Hens N., Monnet D. L., Molenberghs G., et al. Consumption of cephalosporins in the community, European Union/European Economic Area, 1997– 2017.  J. Antimicrob. Chemother. 2021; 76(Suppl 2), ii22–ii29. doi:10.1093/jac/dkab174
  22. Adriaenssens N., Bruyndonckx R., Versporten A., Hens N., Monnet D. L., Molenberghs G., et al. Consumption of macrolides, lincosamides and streptogramins in the community, European Union/European Economic Area, 1997–2017. J. Antimicrob. Chemother. 2021; 76(Suppl 2), ii30–ii36. doi: 10.1093/jac/dkab175
  23. Adriaenssens N., Bruyndonckx R., Versporten A., Hens N., Monnet D. L., Molenberghs G., et al. Consumption of quinolones in the community, European Union/European Economic Area, 1997–2017. J. Antimicrob. Chemother. 2021; 76(Suppl 2), ii37–ii44. doi: 10.1093/jac/dkab176
  24. Versporten A., Bruyndonckx R., Adriaenssens N., Hens N., Monnet D. L., Molenberghs G., et al. Consumption of tetracyclines, sulphonamides and trimethoprim, and other antibacterials in the community, European Union/European Economic Area, 1997–2017. J. Antimicrob. Chemother. 2021; 76(Suppl 2), ii45–ii59. doi: 10.1093/jac/dkab177
  25. Adriaenssens N., Bruyndonckx R., Versporten A., Hens N., Monnet D. L., Molenberghs G., et al. Quality appraisal of antibiotic consumption in the community, European Union/European Economic Area, 2009 and 2017. J. Antimicrob. Chemother. 2021; 76(Suppl 2), ii60–ii67. doi: 10.1093/jac/dkab178
  26. European Centre for Disease Prevention and Control. Antimicrobial consumption database (ESAC-Net). https://www.ecdc.europa.eu/en/antimicrobial-consumption/surveillance-and-disease-data/database (31. 5. 2021).
  27. European surveillance of antimicrobial consumption network. Antimicrobial consumption reporting protocol. https://www.ecdc.europa.eu/en/antimicrobial- -consumption/surveillance-and-disease-data/report-protocol (31. 5. 2021).
Štítky
Farmacie Farmakologie

Článek vyšel v časopise

Česká a slovenská farmacie

Číslo 6

2021 Číslo 6
Nejčtenější tento týden
Nejčtenější v tomto čísle
Kurzy

Zvyšte si kvalifikaci online z pohodlí domova

Hypertenze a hypercholesterolémie – synergický efekt léčby
nový kurz
Autoři: prof. MUDr. Hana Rosolová, DrSc.

Multidisciplinární zkušenosti u pacientů s diabetem
Autoři: Prof. MUDr. Martin Haluzík, DrSc., prof. MUDr. Vojtěch Melenovský, CSc., prof. MUDr. Vladimír Tesař, DrSc.

Úloha kombinovaných preparátů v léčbě arteriální hypertenze
Autoři: prof. MUDr. Martin Haluzík, DrSc.

Halitóza
Autoři: MUDr. Ladislav Korábek, CSc., MBA

Terapie roztroušené sklerózy v kostce
Autoři: MUDr. Dominika Šťastná, Ph.D.

Všechny kurzy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu, se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se

#ADS_BOTTOM_SCRIPTS#