Stáž v Apteke z Uśmiechem

Prostredníctvom programu SEP –⁠ Student Exchange Program, zastrešovaným IPSF som sa dostala na študentskú stáž do verejnej lekárne v Poľsku do mesta Bydgoszcz. Ako študentka nastupujúca do štvrtého ročníka farmaceutickej fakulty VFU v Brně som chcela povinnú dvojtýždňovú prax vo verejnej lekárni vyskúšať za hranicami Českej republiky a Slovenska.

Prečo zrovná Poľsko? Krajina podobná mojej rodnej, aj krajine, v ktorej študujem. A pritom jemne iná. O existencii mesta Bydgoszcz som sa dozvedela až vtedy, keď mi ho hostiteľská organizácia PPSA vybrala ako moje „hosttown“. ­Očakávala som menšie mesto, trvalo poznačené socializmom, opak bol však pravdou. Útulné veľkomesto s historickým centrom, vzdialené štyri hodiny vlakom na sever od Varšavy, mi pripomínalo moje študentské mesto Brno. Ani vo sne ma nenapadlo, že mesto v susednej krajine, o ktorom som predtým v živote nepočula, bude mať vlastné letisko, rieku aj operu pri jazere v blízkosti historického centra. Spolubývajúca bola Taiwanka, na nákupy som chodila s Iránkami, takže hoci som bola v krajine veľmi podobnej Česku, žila som v pestro multikultúrnej spoločnosti. Ďalší „kolegovia“ zo ­SEP-programu boli z krajín ako Portugalsko, Rumunsko a Sýria. Počas celého pobytu sa o nás staral SEP team pohostinných Poliakov, študentov farmácie, vďaka ktorým sme mali postarané o nabitý sociálny program a výlety do okolitých miest ako Toruň, Gdańsk a Varšava.

Prax prebiehala v lekárni Apteka Z Uśmie­chem. Vykonávala som takmer všetky činnosti v lekárni okrem samotného ­výdaja liečiv, keďže výdaj prebiehal výlučne v poľštine a napriek jazykovej podobnosti som nemala šancu pacientom rozumieť. Lekáreň bola menšia, desať zamestnancov vrátane vedúceho lekárnika. Samotné prostredie lekárne sa veľmi nelíšilo od lekární v Česku alebo na Slovensku, klasický stredoeurópsky štýl. Individuálna príprava liečiv prebiehala v malom laboratóriu, kde sme bežne pripravovali niekoľko prípravkov denne. Príprava IPLP nebola ničím výnimočná v porovnaní s prípravou v lekárňach v našich končinách. Vedúci farmaceut sa vždy spýtal, aký postup prípravy by sme zvolili a prečo ho považujeme za adekvátny, prípadne mal otázky na účinné látky. Kolektív poľských farmaceutov mňa aj moju „SEP kolegyňu“ z Taiwanu prijal veľmi ochotne a otvorene s nami diskutovali o rozdieloch vo farmácii v porovnaní s našimi krajinami. Mala som šťastie na veľmi príjemných a pozitívne naladených kolegov, všeobecne sa vraví, že Poliaci sú otvorený a priateľský národ.

Podľa slov farmaceuta z našej lekárne je lekárenstvo v Poľsku divoké. ­Polia­kov trápi nedostatok liečiv na trhu (napr. inzulín, mesalazín alebo niektoré antikoagulancia), keďže väčšina týchto liečiv je distribuovaná na západ. V Poľsku je najdôležitejšou legislatívou zákon ­„Lekáreň pre farmaceutov“. Informuje nás, že vzdialenosť medzi novo otvorenou lekárňou nemôže byť väčšia ako jeden kilometer od inej lekárne. Zároveň určuje maximálnu hranicu tri tisíc občanov na jednu lekáreň. Cieľom tohto zákona bolo zabrániť nekontrolovanému rastu reťazových lekární a zlepšiť situáciu „súkromníkov“. Opak bol však pravdou a zavedenie zákona spôsobilo pokles počtu súkromných lekární, pretože spoločnosti, ktoré vlastnili reťazové lekárne, otvorili nové lekárne v blízkosti súkromných iba pár dní pred uvedením zákona do praxe. Stručne povedané, situácia v reťazcoch je veľmi stabilná a neexistuje spôsob, ako zlepšiť stav malých lekární.

Poľské lekárne v súčasnosti neposkytujú žiadne služby, okrem tých, ktoré slúžia ako odborná prezentácia lekárne. ­Odborná prezentácia lekární v Poľsku nie je honorovaná zo strany zdravotných poisťovní ani zo strany pacienta. Úhrada zo strany pacienta nie je možná, pretože je neoprávnené účtovať pacientovi poplatok za službu, ktorá nie je schválená zákonom. Zdravotné poisťovne môžu preplatiť iba produkty, nie služby. Iba niekoľko lekární je vybavených poradenskou oblasťou, v našej lekárni prebiehala konzultačná činnosť iba pri táre.

Hoci lekárenstvo v Poľsku nedosahuje ešte úroveň Západu, musím uznať, že táto stáž bola pre mňa veľmi zaujímavou a obohacujúcou skúsenosťou. Som vďačná mojej hostiteľskej lekárni Apteka Z Uśmiechem. Príjemne ma prekvapila pohostinnosť domácich študentov farmácie, ktorí sa po čas celého pobytu starali o nás a náš sociálny život, na nudu nebol čas. Z Poliakov je cítiť silný potenciál dobehnúť západné krajiny a spraviť pre zahraničných študentov svoju krajinu atraktívnejšou. Pre tých, ktorí majú možnosť a stále váhajú , SEP v Poľsku vrele odporúčam. Hoci je fajn snívať o ďalekých exotických destináciách, niekedy vás tie najlepšie zážitky čakajú práve „za kopcom“.

Ivana Vráblová, prax vo verejnej lekárni Apteka z Uśmiechem Bydgoszcz, Poľsko